 |
| Perníkový adventný kalendár - ryba, predáva prylovka |
Nedalo mi to... Pri písaní článku o advente v slovenskom štýle som intenzívne myslela i na kapra a na sklenené vianočné ozdoby zo slávnych českých sklární. Patria už tiež ku našim Vianociam, ale na Slovensko prišli z Čiech. Tak sa teda poďme kuknúť ku susedom...
Aké vlastne bývali starobylé české Vianoce? Nie nepodobné našim - s tradičnými vianočnými ozdobami, betlehemami, koledami i s podobnými zvykmi. V Čechách sa rovnako na Ondreja lialo olovo, na Luciu sa bojovalo proti čarodejniciam a Mikuláš nosil darčeky. Zaujímavé je, že na Mikuláša dostávajú darčeky len deti zo slovanských zemí. Ku spojeniu sv. Mikuláša (St. Nicolaus, Santa Claus) s Vianocami, ako je tomu v napr. v Anglicku, USA, Švédsku a inde, u Slovanov jednoducho nedošlo.
Zvyk zdobiť na Vianoce stromček prišiel z germánskych krajín v 19. storočí. V českých zemiach to bolo presne v roku 1812, keď riaditeľ Stavovského divadla Jan Karel Leiblich vyzdobil prvýkrát jedľu sviečkami a ozdobami. Zvesť sa rýchlo rozšírila celou Prahou a už o rok sa vianočný stromček objavil v meštianskych domácnostiach. Na českom vidieku sa začal stromček ako hlavná vianočná dekorácia zdobiť až o sto rokov neskôr. Podobne neskoro to bolo i na Slovensku.
Dovtedy sa v oboch krajinách kládli na stôl obradové predmety, napríklad posledný snop alebo slamený stromček, ktoré pretrvali už spolu s ihličnatým stromom až do polovice 20. storočia. Na obrázkoch sú ukážky z vianočnej expozície Muzea Podkrkonoší v Trutnove, viacej TU.
Tradičný český advent a Vianoce sú teda veľmi podobné adventu v slovenskom štýle. Na čo sa dnes v Čechách kladie väčší dôraz ako u nás a čo je typicky české?
1. Staročeský vrkoč
Vrkoče sú predchodcami vianočných stromčekov. Boli buď vypichované na špajdliach do črepníka /"vrkoč v hrníčku" - východné Čechy/, alebo mali stromčekový tvar. Domácnosť zdobili už na Mikuláša. Základom stromčekového vrkoča bolo vianočkové cesto. Čo by nemalo vo vrkoči chýbať?
„Jsou připomínkou nového života, proto na ně používáme větvičky stále zeleného buxusu, čili krušpánku (zimostrázu), křížaly, rozinky, sušené švestky, ořechy. Všechny plody jsou jako boží dary," - vysvetľuje etnografka Stanislava Cafourková.
Vrkoče aranžované do nádoby majú s tými stromčekovými spoločný len názov, inak sú dosť odlišné. Sú však oveľa nenáročnejšie na prípravu i na aranžovanie. Pokiaľ použijete stálozelený buxus /krušpán/, trvanlivé perníčky a sušené ovocie, vydrží takýto vrkoč až do Nového roku ako originálna ľudová dekorácia. Pravda, pokiaľ sa do neho niekto nepustí...
Súčasné aranžovanie svietnika, ktoré odkazuje na tradíciu vrkočov.
2. České vianočné sklenené ozdoby
Nielen ľudový štýl patrí ku typickým českým Vianociam. S obyčajom zdobenia stromčekov prišli veľmi rýchlo na trh i vianočné ozdoby z fúkaného skla. O silnej českej sklárskej tradícii sa hádam ani netreba rozpisovať. Dodnes je v Čechách takmer stovka sklárskych firiem a českému sklárstvu sa začína opäť veľmi dariť.
 |
| České vianočné sklenené a ručne maľované ozdoby. Vzory sú replikou vzorov z 1. pol. 20. storočia. Predáva Á la Maison |
 |
| Vianočné gule z ručne fúkaného českého skla, predáva Á la Maison |
 |
| Repliky vianočných sklenených gúľ z 1. pol. 20. storočia, Á la Maison |
Milovníkov moderného štýlu by mohli potešiť tieto hviezdy z vitrážového skla.
 |
| Vitrážové sklenené vianočné ozdoby, sklopro |
3. Perník
Medovníky vyrábali všetci Slovania od nepamäti, odkedy objavili múku a med.
V súčasnosti sú často zamieňané pojmy medovník – perník, medovnikár – pernikár. Nikto nemá celkom jasno v tom, čo ktorý pojem znamená. Hovorí sa, že rozdiel je v pridávanom cukre. Do medovníka vraj ide len med a žiadny cukor. Je však známych veľa receptov s názvom medovníčky, do ktorých cukor predsa len ide.
V každom prípade - slovo perník /pôvodne peprník/ je české. Pôvodný recept sa skladal z medu, múky a z čierneho korenia a do Čiech sa dostal z nemeckých hanzovných miest ako symbol ich úspechu. Perník je pečivo, do ktorého sú pridané perníkové koreniny - najmä zázvor, škorica, ale aj klinček, kardamon, muškátový oriešok, aníz, či levanduľa.
Že je v Čechách perník stále mimoriadne obľúbený a nechýba hádam v žiadnej domácnosti, o tom svedčí i tento obrovský perníkový betlehem, ktorý v roku 2014 upiekli obyvatelia obce Zdounky. Betlehem obsahoval 1806 perníkov, z toho 1255 bolo ľudských postáv a zvyšok zvieratá, stromy a domčeky. Viac obrázkov TU.
4. Kapor
Kapor síce ku dekoráciám nepatrí, ale v Čechách je jedným z najhlavnejších symbolov Vianoc.
Na štedrovečernom stole ho vraj majú až dve tretiny českých domácností. Toto dnes už tradičné jedlo sa začalo na Vianoce konzumovať až koncom 19. storočia. Dovtedy bola ryba ako symbol kresťanstva zastúpená len symbolicky - pečivom v tvare ryby. Najprv sa kapor podával varený v marinádach /kapor na modro a na čierno/, až neskôr si získal obľubu kapor vysmážaný podľa rakúskeho receptu.
Šupiny z kapra sú symbolom bohatstva, preto sa dávajú pod tanier, prípadne sa držia v ruke alebo sa dávajú do peňaženky.
Bez čoho si ešte nevieme pravé české Vianoce ani len predstaviť? Predsa bez Popelky!
Obrázky: fler, pinterest, svitavsky.denik.cz, prozeny.blesk.cz
Súvisiaci článok: Advent v slovenskom štýle
Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára