Balkónik, presnejšie malá teraska, ktorej som hrdou užívateľkou, je obrátená na severovýchod. V lete na ňu naplno svieti ranné slnko, od desiatej hodiny sa ale začína ponárať do hlbokého tieňa. Vysadená je teda tieňomilnými rastlinami, takže ani v lete nepripomína typické letné kvitnúce balkóny.
Trvalky, ktorým sa darí v tieni, sú v skutočnosti veľmi vďačné rastliny. Potrebujú veľa vody, hnojivo, nijaké pečúce popoludňajšie slnko a ak im toto poskytnete, vytvoria už začiatkom leta hustú džungľu.
Všetky sú kvitnúce, ich kvety sú však viac-menej nenápadné. Krása tieňomilných trvaliek spočíva predovšetkým vo veľkých architektonických listoch. Najväčšie zastúpenie na mojej terase majú hosta (funkia) so srdcovitými listami a zvoncovými voňavými súkvetiami, bergénia s tuhými obrovskými listami kvitnúca skoro na jar a heuchera s listami červenými, ktorej trsy uschnutých drobných kvietkov krášlia terasu aj v zime.
Červenolistá heuchera nie je typická tieňomilná rastlina, v tieni jej listy zelenajú. Dávam ju preto na okraj balkóna, kde sa slnko drží najdlhšie.
Vždy začiatkom leta odolávam pokušeniu vybrakovať záhradníctvo a priniesť si fúru kvitnúcich letničiek. Všetko tu totiž vyhynie. Prežili by niektoré kultivary begónií, do skladby mojich trvaliek sú však primalé. Funkia v najtmavšom kúte dosahuje výšky 80 cm. A tak si často jednoducho dekorujem terasu kyticami vo váze.
Ak sa vám vidí tento balkón pre letnú sezónu akosi pritmavý, vedzte, že v horúcich dňoch, keď sa v rozpálenej kamennej Prahe nedá existovať a v podkrovnom byte je to vážne na zadusenie, je toto tienisté miesto skutočnou oázou. V lete sa schválne vyhýbam jeho dekorovaniu v žiarivých teplých farbách, má to aj psychologický účinok ochladenia.
Nadmerné množstvo rastlín v priestore z troch stán ohraničenom zároveň vytvára osviežujúcu mikroklímu.
Večer dala kytica slávnostný ráz aj jedálenskému stolu.
Môj balkón v rôznych ročných obdobiach nájdete TU.
Photo credit: Eva Stalder
eva.stalder@gmail.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára